Potlačená nespokojnosť

Vlado nebol nikdy mužom, ktorý by sa potreboval vyžívať v mimomanželských flirtoch, určite to nebol typ muža, ktorý sa otočí za každou sukňou. Bol skvelým manželom, dokonalým otcom a verným milencom. Preto, moment, keď Vlado podal žiadosť o rozvod, nebol veľkým prekvapením len pre jeho manželku Evu, ale aj pre celú ich rodinu a okolie.

Vlado žil v manželstve na prvý pohľad úplne spokojný, usadený život. Mal dobre platenú prácu, dve krásne deti a skvelú manželku, ktorá sa špičkovo starala o ich deti a spoločnú domácnosť. Vlado však úplne šťastný nebol. A v čom spočíval dôvod jeho nespokojnosti? Bolo to kvôli nenaplneniu v práci.

Vlado už od malého chlapca miloval prácu s drevom. Vyznal sa vo všetkých brúskach, kladivách a typoch dreva. Okrem toho bol aj technicky zdatný a napríklad stav kedy kompresor začína byť pokazený poznal už podľa zvuku. Najradšej mal, keď vyrábal brúsne kotúče. Miloval tú možnosť kreativity a ten pocit, keď mu niečo vzniká pod rukami.

Problém však bol, že Vlado pracoval v IT firme ako výkonný manažér. Nie však preto, že by chcel. Eva totiž chcela, aby sa o rodinu postaral a priniesol do domácnosti financie, ktoré ich zabezpečia tak, že im nikdy nebude nič chýbať.

To sa mu aj podarilo. Ale za tie roky práce, ktorá ho nenapĺňala sa podarilo aj to, že v ňom rástla frustrácia a nespokojnosť. V okamihu, keď deti odišli z domu a stali sa finančne nezávislé, podal Vlado žiadosť  rozvod. Eva to vôbec nevedela pochopiť, ale keďže nikdy nemala porozumenie pre jeho vášeň. Vlado vedel, že v podstate nemá na výber.

Odsťahoval sa to domu pri lese, kde mal obrovskú dielňu a začal sa venovať tomu, čo mal tak veľmi rád. Vyrábal nábytok na mieru. Sám zaobstaral celý proces od porúbania stromu až po výsledný produkt. Dnes jeho firma predstavuje stabilnú značku kvalitného nábytku.

Moderné umenie

moderne umenie

Už od pradávna má človek potrebu a tendenciu sa umelecky a tvorivo prejavovať. Prvé zmienky umenia sa datujú už do praveku, kedy už praľudia mali potrebu reflektovať dianie okolo seba, svoje predstavy, túžby, strachy alebo priania a nejakým spôsobom ich preniesť z hlavy do 3D reality. Vznikali tak prvé umelecké diela, nástenné maľby. V niektorých jaskyniach sú doteraz zachované a my tak máme možnosť aspoň trochu nazrieť do prežívanie pravekého človeka.

Keď sa posunieme v čase trochu ďalej, v našom kultúrnom pásme, malo to „pravé“ umenie jasnejšie stanovené pravidlá. Portréty, maľby krajín, zátišia. Doba kedy sa najviac cenili maľby, ktoré zachytávali realitu, takú aká je. Druhým druhom oceňovaných malieb boli maľby venujúce sa kresťanskej téme, predovšetkým maľby zachytávajúce príbehy z biblie.

Dnešné moderné umenie je zmesou všetkého. Samozrejme ako v každej dobe, tiež len odráža nastavenie našej doby. Žiadne pravidlá, absolútna sloboda, človek, si kreslí, čo chce, ako chce. Veľakrát však najviac oceňovanému umeniu chýba akýkoľvek zmysel. Napríklad maľby, ktoré by sme zaradili do surrealizmu alebo abstraktného umenia veľakrát vyzerajú ako čmáranica malého dieťaťa, ktoré sa práve učí držať v ruke ceruzku. Je to zaujímavé, pretože obraz ani nemusí nič vystihovať, ani znamenať, dokonca nemusí byť ani ničím zaujímavý, nie to ešte nejakým spôsobom esteticky hodnotný, ľudia v galériách môžu pri ňom stráviť hodiny, premýšľajúc nad tým, čo ním asi maliar chcel vyjadriť alebo povedať. Ešte zaujímavejšie je, že nejakou umelou hodnotou, iba preto, že sa uznávanému kritikovi zapáčil, porastie jeho cena do neuveriteľných výšin. Pár miliónov za čarbanicu hodnú ročného dieťaťa, to už je niečo. Niekedy samozrejme sú aj surrealistické obrazy zaujímavé, ešte zaujímavejšie sú ich názvy. Napríklad to môže byť nábytok na mieru, vývoj software, stratená vločka v samopale, bez obalu na púšti alebo s kravským mliekom bez kolena. Poriadny surrealistický obraz si predsa zaslúži poriadny surrealistický názov.

„Vhodnou základnou pro manželství je oboustranné nepochopení.“ Oscar Wilde